Prekopovej terapia pevným objatím: Ako ju prakticky využijete v rodine a vo výchove

Nech už predstava liečby objímaním znie akokoľvek naivne, terapia pevným objatím patrí medzi legitímne a širokou odbornou verejnosťou uznávané psychoterapeutické smery. 

Jej podstatou je pravdaže viac ako len "obyčajné" objatie, ktoré by malo mať terapeutický efekt.

Terapia pevným objatím je ucelená teória zameraná na výchovu detí a láskyplné vzťahy v rodine. Ide pritom o veľmi praktický smer, ktorého poznatky a odporúčania môžete vo svojom rodinnom živote pomerne jednoducho aplikovať aj vy. 

Krátko z teórie terapie pevným objatím

Autorkou terapie pevným objatím je česká psychologička žijúca v Nemecku, Jiřina Prekopová. 

Za základný princíp svojej teórie považuje lásku, lásku rodiča k dieťaťu, lásku medzi partnermi, lásku k sebe samému, lásku, ktorá by mala prúdiť v rodine.

Reč je pritom o láske bezpodmienečnej, ktorá miluje bez ohľadu na okolnosti, bez ohľadu, či dieťa poslúcha alebo vzdoruje. 

Aj samotné pevné objatie, podľa ktorého bola celá teória pomenovaná je prejavom lásky a zároveň prostriedkom jej obnovy v rodine. Používa sa tam, kde už na urovnanie vzťahového konfliktu nestačia slová. 

Jeho cieľom je teda obnova lásky medzi blízkymi ľuďmi (rodičom a dieťaťom, partnermi navzájom). Pevné objatie sa často v praxi využíva napríklad v období detského vzdoru, kedy je veľmi účinné.

Ako praktizovať pevné objatie s dieťaťom


Ak ste sa už dostali so svojou ratolesťou do obdobia vzdoru, iste dôverne poznáte situácie plné emočného vypätia, kriku, plaču či dokonca sebadeštruktívneho správania. Niektoré deti kopú, hryzú, búchajú si hlavu, hádžu sa o zem.

Chcú jednoducho dosiahnuť svoje a to za každú cenu.

Práve v tejto chvíli spravidla zlyhávajú všetky tradičné výchovné metódy. Nepomáha dohováranie, vysvetľovanie, krik, vyhrážanie a už vôbec nie fyzické tresty.

Toto všetko v dieťati len stupňuje emočnú búrku. A práve v takejto situácii sa mnohým rodičom osvedčilo pevné objatie.

Praktizovať pevné objatie pravdaže nie je jednoduché. Vziať vzdorujúce dieťa do náručia a privinúť si ho v situácii, keď sa na neho hneváme, je mnohým rodičom dokonca proti srsti.

Z časti kvôli vlastným emóciám a z časti kvôli tomu, že dieťa sa objatiu spočiatku prirodzene bráni. Ak je však objatie praktizované správne, postupne dôjde k uvoľneniu emócií, upokojeniu, spomínanej obnove lásky a nadobudnutiu pocitu bezpečia a istoty.

Reálne ide o to, aby rodič vzal dieťa do náručia a objal ho. Objatie by malo byť silné, ale mäkké a predovšetkým empatické. 

Je dôležité držať dieťa tak, aby bolo možné s ním po celý čas udržiavať očný kontakt.

Obe strany môžu pritom voľne prejaviť svoje emócie. Nie je vhodné prikazovať dieťaťu, aby prestalo zúriť. Počkajte, kým sa vo vašom náručí upokojí, nadobudne tam bezpečie a istotu. Môžete mu pritom povedať, ako sa cítite vy.

Môžete hovoriť o tom, že sa na neho teraz hneváte, môžete plakať, kričať, smiať sa. Môžete mlčať a iba mu pozerať do očí a čakať, kým sa upokojí. Alebo mu môžete povedať, že ho máte radi, že ho milujete a jeho správanie na tom nič nezmení.

Jednoducho prejavte to, čo práve cítite.

Dôležité je zotrvať v pevnom objatí dovtedy, kým nedôjde k "obnove lásky", teda, kým odznejú negatívne emócie a vy sa obaja príjemne uvoľníte vo vzájomnej blízkosti.

Niekedy to ide rýchlo, inokedy to môže trvať veľmi dlho. Trpezlivosť je na mieste. Predčasné ukončenie objatia nevedie k želaným výsledkom.

 

 

Pevné objatie medzi dospelými

Pevné objatie nie je závislé na veku. Objímať sa môžu deti, mladí i starí. 

Platí len jedna zásada: objímajú sa len ľudia, ktorí sú si vzťahovo veľmi blízki. Deti sú spravidla objímané rodičmi, objať sa môžu manželia či partneri. 

Objatie medzi dospelými je o niečo jednoduchšie. Partneri sú si v podstate rovní a tak sa môžu objať tak, aby mali prepojené všetky orgány.

To znamená postaviť sa tvárou v tvár, pozerať si z očí do očí so srdcom oproti srdcu, žalúdkom oproti žalúdku. Očný kontakt je pravdaže zo všetkého najdôležitejší.

Ďalej platia rovnaké pravidlá ako pri objímaní detí. Môžete hovoriť, plakať , hnevať sa, kričať, smiať sa, ale stále zotrvávate v objatí a pozeráte si do očí až dovtedy, kým nedôjde k uvoľneniu negatívnych emócií a k obnove lásky.

Ďalšie praktické princípy terapie pevným objatím

Ako sme spomínali v úvode, terapia pevným objatím nie je len o objímaní.

Ide o ucelenú teóriu, ktorej hlavným princípom je láska. Pre inšpiráciu vám ponúkame niekoľko ďalších spôsobov, ktorými by ste sa ju mohli pokúsiť obnoviť vo svojej rodine.

Emočná konfrontácia

Emočná konfrontácia je spôsob komunikácie.

Môžete ju využívať počas pevného objatia, ale aj v bežnom živote. Jej základný princíp spočíva v tom, že tomu druhému priamo a úprimne poviete, čo práve cítite, aké emócie vo vás jeho správanie vyvoláva. Vždy pritom hovoríte v prvej osobe, teda „Ja“. Nepoužívate „Ty“, neobviňujete, neútočíte. Ide o to, aby ste tomu druhému povedali, ako vám je, ako jeho správanie na vás pôsobí. 

Namiesto „Hneváš ma, keď po sebe nikdy neodložíš riad“ môžete povedať napríklad „Cítim hnev a som smutná, keď vidím, že si nechal riad po obede na stole“. Emočná konfrontácia je v zásade rozhovorom medzi štyrmi očami. V prípade emočnej konfrontácie rodičov môžu byť prítomné ich deti. 

Nech nezapadne slnko nad vašim hnevom

Ďalšia zásada je veľmi jednoduchá a hovorí o tom, že by ste každý spor a každú hádku v rodine mali ukončiť pred západom slnka. Láskyplnému rodinnému životu prospieva, ak nechodíte spať nahnevaní.

V prípade partnerských hádok je veľmi dôležité, aby svedkami uzmierenia boli aj deti. Najmä, ak sa stali svedkami samotnej hádky.

Učia sa tak, že od problémov sa neuteká a rovnako ako rodičia, dostávajú šancu uložiť sa na spánok s pokojom a láskou v srdci.

Zachovávanie poradia členov rodiny

Každý člen rodiny by mal mať v jej systéme svoje miesto. To získava svojim príchodom do rodiny. Keďže rodina vzniká spojením muža a ženy do partnerského či manželského zväzku, im prináležia prvé dve miesta v systéme.

Poradie detí sa určuje podľa času ich príchodu do rodiny. 

Žiaden člen nemôže stratiť svoje miesto a to ani odchodom z rodiny či smrťou. Rovnako sa nemôže stať, že by sa manželia príchodom detí začali navzájom zanedbávať alebo že by bol prvorodený príchodom súrodenca odsunutý na druhú koľaj. 

Ak má láska v rodine prúdiť, každý člen musí mať zabezpečené svoje miesto.


Desatoro obnovy lásky v rodine (cit. podľa J. Prekopovej):

  1. Prijmi sám seba takého, aký si a maj sa rád, aj keď pochybuješ.
  2. Prijmi svojich vlastných rodičov takých, akí sú a prijímaj ich v úcte aj keď robia chyby.
  3. Prijmi partnera aj s jeho rodinou takých, akí sú a prijímaj ich v úcte, aj keď robia chyby. Pretože bez nich by nebola ani tvoja súčasná rodina.
  4. Vedz, že každý človek v systéme rodiny má nenahraditeľné miesto, ktoré mu patrí už jeho príchodom.
  5. Vedz, že počatie dieťaťa je aktom prijatia a žitia bezpodmienečnej lásky k dieťaťu. Vnímaj jedinečnosť tehotenstva každej ženy a dávaj jej podporu na tejto neľahkej ceste.
  6. Tak ako maternica dáva pevné hranice tvojmu dieťaťu, tak aj ty mu daj zažiť túto istotu, bezpečie a dôveru v tvojom náručí. V pravý čas však dopraj dieťaťu slobodne sa odlúčiť, daj mu možnosť rozvinúť sa a podpor ho v jeho zvedavosti, podnikavosti a tvorivosti.
  7. Dbaj na to, aby tvoje vyjadrovanie bolo jednoznačné; tvoje áno je ÁNO a tvoje nie je NIE.
  8. Uč sa, že najprv je dôležité vnímať a vyjadrovať svoje vlastné pocity vyplývajúce zo vzťahu, bez toho aby si druhého kritizoval, odsudzoval a ponižoval. Bez toho sa nemôžeš emočne konfrontovať a vcítiť do druhého. Dbaj na to, aby si premenil hádku do uzmierenia skôr, než slnko zapadne.
  9. Vedz, že ak trestáš dieťa bitím, posielaním preč, mlčaním, ignorovaním a zastrašovaním, dieťa sa cíti opustené, neprijaté a bez lásky. Vychovávaj dieťa nie v strachu a pod tlakom, ale v atmosfére lásky a radosti.
  10. Ži vyššie uvedené v jednotnom spojení s tvojou rodinou a tým dávaj svojim deťom vzor. Takto my ľudia pestujeme a obnovujeme bezpodmienečnú lásku v rodine.